Navigácia

Obsah

 

Rozhovor pána novinára Ing.  Jozefa Marka z Lesmedia s naším OLH Ondrejom Jankurom.

 

      Titulok: NAJDÔLEŽITEJŠIE JE PODPORIŤ VÝCHOVU LESA 

 

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyhlásila 15. augusta tohto roka výzvu pre opatrenie Investície do hmotného majetku, podopatrenie Podpora na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo a prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva – Vybudovanie spoločných zariadení a opatrení. „Cieľom je, aby sa prostredníctvom pozemkových úprav podporovali vodozádržné opatrenia v poľnohospodárskej krajine, aby dochádzalo k posilňovaniu ekosystémových služieb a udržiavali sa kvalitatívne parametre pôdy,“ uviedla PPA. O niekoľko dní na to sme s odborným lesným hospodárom Obecných lesov Ihľany Mgr. Ondrejom Jankurom hovorili o skúsenostiach tohto lesníckeho subjektu, hospodáriaceho v Levočských vrchoch na výmere 565 hektárov, so štátnou podporou pre menších neštátnych obhospodarovateľov lesov

 

Výzva je určená pre obce a mestá a Mgr. Jankura vidí najväčšiu komplikáciu takýchto výziev v tom, že vyplnené formuláre k žiadostiam sa môžu posielať len cez portál Slovensko.sk. „Predsedovia urbárov sú častokrát starší ľudia, ktorí majú 70 a viac rokov. Nedokážu elektronicky komunikovať so štátnymi inštitúciami. Sám mám veľké problémy využívať internetovú stránku Slovensko.sk. Bol som si vybaviť nový občiansky preukaz, dostal som čítačku a na polícii ma ubezpečili o tom, že registrácia bude jednoduchá. 

 

Nebola. Nezvládol som ju a musel som ísť za kamarátom IT-čkárom, ktorý s tým bol hotový za 20 minút. Možno má vplyv na to, že nedokážem pracovať cez portál Slovensko.sk, že mám starší počítač a mám v ňom nainštalované staršie programy. Preto si neviem dosť dobre predstaviť, že 70 ročný človek si sadne za počítač a bude komunikovať s PPA-čkou výhradne cez portál Slovensko.sk. PPA-čka využíva najmodernejšie programy a preto to nemôžu všetci zvládnuť, lebo ich nemajú k dispozícii.“ 

 

Prečo je určená najnovšia výzva len pre obce a mestá?

 

Mgr. Jankura si kladie otázku, prečo môžu byť prijímateľmi finančnej podpory z tejto výzvy iba mestá a obce, prečo nie sú nimi aj obhospodarovatelia lesných pozemkov? Podľa jeho názoru práve teraz, keď je mimoriadne aktuálny problém klimatickej zmeny a zadržiavania vody v krajine, by mal štát pomôcť aj malým lesníckym subjektom, aby mohli realizovať vodozádržné opatrenia a malé vodné plochy, ako je tomu v susednej Českej republike. 

 

„Malí a strední obhospodarovatelia by podľa môjho názoru najviac uvítali výzvy zamerané na podporu výchovy lesa. To je pre nás najpodstatnejšie. Zoberte si len, že tento rok je veľmi suchý. Zalesňovanie som tento rok stihol do 4. mája vo všetkých troch subjektoch, v ktorých pôsobím ako odborný lesný hospodár, pretože sa mi podarilo zachytiť vlahu v pôde ešte zo zimného obdobia. Aj tak ale predstavujú straty na vysadených kultúrach v dôsledku sucha 20 -30 percent, čo je naozaj veľa.

 

Takže teraz už viem, že tam, kde som tento rok zalesňoval, budem musieť v budúcom roku minimálne 20 percent sadeníc doplniť. Počítam zároveň s tým, že niečo sa na zalesnených plochách nájde aj z prirodzeného zmladenia. V máji tohto roka ale nepršalo vôbec, v júni sme zaznamenali niekoľko krátkych, polhodinových dáždikov a v júli sa to zopakovalo. Myslím si, že nielen ja, ale väčšina lesníkov, ktorí tento vývoj v lese sledujú mi potvrdia, že straty na zalesňovaní sú všade na úrovni spomenutých 20 – 30 percent. 

 

Otázka znie, čo s týmito obrovskými škodami, ak teda opomenieme, že meníme drevinové zloženie porastov a zameriavame sa na teplomilnejšie dreviny ako buk, borovica a jedľa, ktoré znesú vyššie teploty ako smrek. Vyvstáva však ďalšia otázka a tou je účinná ochrana proti zveri. Na ňu treba vynakladať ďalšie finančné prostriedky a pomerne veľké.“ 

 

Mgr. Ondrej Jankura ďalej hovorí, že sa mu za ostatných 7 – 10 rokov podarilo obnoviť aj jedľu, výhradne z prirodzeného zmladenia, lenže museli byť vynaložené obrovské finančné prostriedky na jej ochranu pred zverou – chemicky bola ošetrená Cervakolom. Tento spôsob ochrany je účinný aj pri nižších sadeničkách s výškou 20 – 30 centimetrov v prípade, že sú ošetrené dookola aj bočné výhonky. 

 

Vo vyšších polohách si prezeráme vitálnu mladinu smrekovca, ktorý je náchylný na škody zverou až vo veku desiatich rokov, kedy ho vysoká zver zvykne poškodzovať vytĺkaním parožia alebo zaliečaním sa jeleňa pred jelenicou v čase ruje predvádzaním parožia. 

 

Debatujeme aj o krádežiach dreva, ktoré sa podľa slov O. Jankuru podarilo za posledných desať rokov eliminovať umiestnením fotopascí, spoluprácou s políciou a vydávaním lístkov na samovýrobu„Takto sa nám podarilo po prvé vyčistiť niekoľko mladých lesných porastov a po druhé, ľudia sa naučili prísť poprosiť o možnosť pripraviť si drevo na zimu z tenčiny z prerezávok a prebierok. Za rok získame na samovýrobe 1 000 – 2 000 eur, ale dôležitejšie je, že sa takto darí aspoň čiastočne zrealizovať hygienu porastov,“ hovorí O. Jankura.  

 

Veľká výzva: minimálne 30 hektárov prerezávok každý rok

 

Obecné lesy Ihľany dostali začiatkom augusta tohto roka rozhodnutie o schválení projektu, ktorý predložili a o tom, že im bude poskytnutá výška podpory 49,5 percenta požadovanej sumy, čo v ich prípade znamená viac ako 50 000 eur. „V tomto decéniu máme urobiť 360 hektárov prerezávok. Každý rok teda musíme zrealizovať prerezávky na viac ako 30 hektároch. A to je pre mňa ako odborného lesného hospodára veľká výzva. Tento rok máme ku koncu júla urobených už 15 hektárov prerezávok. Myslím, že patrím k väčšine lesníckej rodiny, podľa ktorej je prerezávka výchovným zásahom, ktorý nám v budúcnosti prinesie svoje ovocie v podobe zdravších mladých lesných porastov. Kvalitnejších, schopných udržať svoj stav na takej úrovni, aby odolávali vetru, snehu a hmyzím i hubovým škodcom. 

 

Moja skúsenosť je taká, že tam, kde sme realizovali prerezávky aj v minulostisú dnes 30 40 ročné porasty a vidieť, že sú skutočne kvalitné. Som presvedčený o tom, že ak sa podarí zrealizovať aspoň jeden výchovný zásah, vždy je to lepšie, ako keď sa nezrealizuje ani jeden. Porovnajme si to s nami ľuďmi. Ak sme nahusto v nejakom priestore, tak si vzájomne škodíme. Ak máme ale dostatok priestoru, je nám lepšie. A tak je to aj v lese. Prerezávka je preto jednou z najdôležitejších lesníckych činností a ja som veľkým zástancom toho, aby bola realizovaná. Výsledkom sú zdravšie, odolnejšie a stabilnejšie porasty, schopné plnohodnotne si plniť všetky produkčné a mimoprodukčné funkcie.“ 

 

Mgr. Jankura dodáva, že mu pred troma rokmi, keď končila platnosť programu starostlivosti o lesy, pomohla výzva na podporu mimoprodukčných funkcií lesa. Družstvo Javorina – Ľubické kúpele // kde pôsobí ako OLH na 120 ha. lesa // vtedy dostali   5 tisíc eur. Tieto finančné prostriedky použil na Cervakol v prvom a na prerezávky v druhom prípade, ktoré boli zrealizované v prvom i druhom roku po získaní finančnej podpory. 

 

Porovnáva spomenutú výzvu na podporu plnenia mimoprodukčných funkcií lesa s aktuálnou výzvou na podporu ekosystémových služieb lesa. Hovorí, že výzva spred troch rokov bola nastavená jednoduchšie. Nebolo vtedy potrebné doložiť k žiadosti také veľké množstvo rôznych podkladov, ktoré musia žiadatelia doložiť v súčasnosti. „Myslím, že to je túžba väčšiny lesníkov, aby boli výzvy tak jednoduché, že keď si sadnú za počítač, dokážu spracovať projekt a pripraviť všetky podklady k žiadosti za dva – tri dni. Aby bolo tých obmedzení čo najmenej a možnosť uchádzať sa o prostriedky z výziev dostupnejšia,“ hovorí v závere nášho stretnutia Mgr. Ondrej Jankura. 

 

V teréne si pozeráme obnovené kalamitné plochy s vysadeným bukom a so smrekom z prirodzeného zmladenia v rokoch 2015 – 2017 vďaka podpore z eurofondov na základe výzvy z PPA, ktorá bola podľa O. Jankuru veľmi dobre načasovaná po kalamite Žofia z roku 2014. Vidíme životaschopnú a zabezpečenú sedemročnú mladinuktorá by aktuálne potrebovala jednu vyžínačku, ale vzhľadom na extrémne sucho a teplo je ponechávaná na ploche, aby slúžila na ochranu sadeníc. Podľa Ondreja Jankuru by práve takúto pomoc práve teraz potrebovali obhospodarovatelia lesov znova. Ostáva veriť, že budú vypočutí.

 

Text a foto Jozef Marko

 

 

 

 

 

 

podt
 

 

http://www.podtatranske-noviny.sk/2018/06/altanok-vam-vyrobia-aj-v-socialnom-podniku/

 

 

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt korzárhttps://spis.korzar.sme.sk/c/20792747/romovia-v-krizovej-vsi-a-ihlanoch-budu-stavat-domy.html

 

 

rtvspatria

Zvony nad krajinou - NEV

Vo štvrtok 1. marca 2018 o 19:00 hod. bola na vlnách rádia Regina odvysielaná relácia s názvom Zvony nad krajinou, kde predstavili našu obec Ihľany.

Kto nestihol živé vysielanie, môže si reláciu vypočuť v archíve RTVS alebo kliknutím na:   prehrať

 

 

Celeste Buckingham navštívila našu školu, ktorej minulý rok ušili šatyl, tohto roku mali tú česť vyrobiť jej vyrobiť strieborné šperky.          

Umelecké drôtikárstvo EP Ihľany.

 

c

Česko-slovenský ples - Celeste Buckingham

c

 

Prezident Andrej Kiska navštívil elokované pracovisko Súkromnej strednej odbornej školy v obci Ihľany v okrese Kežmarok.  - 7.4.2017

prezident

Pri príležitosti  Medzinárodného dňa Rómov, ktorý bude v sobotu, navštívil prezident Andrej Kiska v piatok elokované pracovisko Súkromnej strednej odbornej školy Biela voda v Ihľanoch pri Kežmarku.  

„Na Slovensku žije viac ako 400-tisíc Rómov, čo je pomaly desať percent nášho obyvateľstva,“ skonštatoval prezident po návšteve školy. Odpoveďou na to, aby sa rómska otázka nevnímala ako problém, sú podľa prezidenta práve takéto projekty. „Minulý rok som bol na Luníku, v Spišskom Hrhove, a aj tu, na tejto súkromnej strednej odbornej škole v Ihľanoch vidieť, že fungujúce riešenia sú."  

„Na tejto škole sa učia mladí Rómovia po skončení základnej školy, alebo po skončení  špeciálnej základnej školy, a dostanú do rúk remeslo. Je ich tu viac ako 420, túto školu už absolvovalo niekoľko stoviek študentov. A z nich viac ako 80 percent má dnes prácu,“ vyzdvihol prezident.

Práve táto stredná odborná škola a učilište predstavuje podľa prezidenta projekt, ktorý si zaslúži našu pozornosť. „Nielen kvôli tomu, že dosahuje výborné výsledky, ale som presvedčený, že sa dá replikovať aj na ďalšie dediny, obce, kde je veľká časť rómskej populácie.To je model, ktorý vieme použiť na celom Slovensku .“

Prezident opäť zdôraznil, že Slovensko by malo v reálnom časovom úseku, najneskôr do desiatich rokov dosiahnuť, aby mali deti aj zo sociálne znevýhodnených skupín porovnateľné výsledky v školách ako má zvyšok populácie. „Vzdelanie je základ k riešeniu rómskej problematiky,  a tu vidíme, že sa to dá, len to treba chcieť.“

 

FOTOGALÉRIA: galeria/obec-navstivil-prezident-36sk.html

 

 

 

Ihľany plánujú sociálny podnik, prácu má získať 22 ľudí - 27.3.2017

Chceli by vyrábať altánky, informačné tabule, sušiť huby či robiť kompost. Schválenie projektu očakávajú v najbližších mesiacoch.

Sociálny podnik by mal dostať „zelenú“ už čoskoro.Snímka: obec Ihľany

Obec Ihľany vlastní okolo 600 hektárov lesa, preto by mal byť sociálny podnik zameraný na činnosti drevospracujúceho priemyslu. „Hlavným výrobkom by boli zariadenia na turistiku a takzvaný imobiliár pre obce, ako sú napríklad informačné tabule, altánky, posedy pre poľovníctvo alebo senníky. V lese je aj dosť lesných plodov, huby, byliny, toto všetko by sme chceli spracovávať sušením. Maliny, čučoriedky a podobné ovocie by sme spracovávali za surova. Okrem lesných plodov by sme spracovávali aj prebytky z domácich sadov,“ hovorí starosta obce Ihľany Ján Turek. Tretí zámer v rámci sociálneho podniku je výroba kompostu z biologického odpadu, ktorý sa nachádza v obci.

Neplatičov nezamestnajú
Aj keď s projektom sociálneho podniku chceli začať v Ihľanoch už začiatkom roka 2017, stále čakajú na schválenie z protimonopolného úradu. Ten zisťuje, či nebude obecný podnik konkurovať podnikateľom a živnostníkom v okolí. Ján Turek očakáva, že súhlas dostanú a výrobu rozbehnú čo najskôr. „Pri všetkom optimizme by som povedal, že v júni by sme mohli začať s 10 ľuďmi a potom v ďalšom roku prijať štyri ženy, to by sme chceli mať už aj sušiareň. Ku koncu plánovacieho obdobia, čiže do roku 2020, by sme mali v podniku mať zamestnaných 22 ľudí,“ hovorí Turek. Z toho budú dvaja garanti, teda vedúci. Ďalších dvadsiatich budú vyberať podľa dvoch základných podmienok. „Prednosť má vždy ten, ktorý má nejaký výučný list ako stolár alebo tesár. A ďalšou podmienkou je, aby mal poplatené poplatky, ktoré sú povinní platiť obci. Neplatičov máme dosť veľa a každý rok sa nám to nabaľuje,“ pokračuje Turek.

Prostredníctvom akčného plánu pre rozvoj okresu Kežmarok požiadala obec o financie v objeme okolo 120-tisíc eur. „Veľký náklad je na pílu, ktorá bude rezať drevo na rezivo. Je to kotúčová uhlová píla, ktorá opracuje drevo tak, že sa dá vyrezať hranol, doska a iný sortiment, ktorý si vyberieme. Základná výbava stojí okolo 60-tisíc plus DPH. Potom potrebujeme hobľovačku, uhlovú pílu, ktorá bude rezať drevo priečne a drobné náradie. K tomu chceme ešte upraviť priestory, povymieňať vráta, zaviesť priemyselné vykurovanie, aby sa dalo pracovať aj v zime,“ hovorí Turek. Prípadného nízkeho záujmu o produkty sociálneho podniku sa starosta nebojí. „Našou výhodou je to, že pokiaľ by sme nemali odbyt, ľudí môžeme okamžite zamestnať v lese v pestovnej činnosti,“ uzatvára Turek.

 

 

V Ihľanoch chystajú verejné osvetlenie a chodníky - 20.3.2017

Podali sme žiadosť na malú obecnú kompostáreň, aby sme mali kde upratať neporiadok, ktorý sa nám tvorí. Odpad organického pôvodu by sme chceli spracovávať na kompost. Posielali sme žiadosť na sociálny podnik v rámci akčného plánu pre okres Kežmarok. Náš zámer bol vyhodnotený pozitívne u splnomocnenca vlády pre rómske komunity aj pri odbornej diskusii. Chceli by sme spracovávať drevo a lesné a poľné plody. Momentálne robíme predprípravu na projekt nadstavby materskej školy, tieto zámery sa posielajú kvôli tomu, aby sme sa netrápili s projektom, ak by bol zámer vyhodnotený ako nepotrebný. Ďalej budeme riešiť revitalizáciu dolnej časti obce, ide o verejné osvetlenie a chodníky. Aby sme obec nerozkopávali dvakrát, chceli sme verejné osvetlenie riešiť spolu s elektrikárskymi prácami. Oni však môžu konať až v roku 2018, nakoniec sme to teda odložili aj my a budeme sa snažiť zohnať peniaze na verejné osvetlenie z eurofondov.

Obec Ihľany. Snímka: www.ihlany.sk

Posielali sme aj žiadosť na zateplenie budovy zdravotného strediska a chceli by sme pokračovať v rekonštrukcii kultúrneho domu. Rekonštruujeme ho na etapy, interiér sme dostali do pekného štádia, ešte ho potrebujeme opraviť zvonku. Sú tu aj neinvestičné projekty, do ktorých by sme sa chceli pustiť. Dôležitá je terénna sociálna práca s rómskou menšinou, teda v našom prípade väčšinou. Chceli by sme rozbehnúť aj komunitnú prácu. Z môjho pohľadu ju potrebujeme, aby mládež získala návyky aj v kultúrnej oblasti. Máme aj projekt svojpomocného bývania, týka sa vhodných účastníkov rómskej populácie. Stavbu si budú financovať sami, my by sme im mali pomôcť odbornými radami, tvorbou projektovej dokumentácie a stavebným dozorom. Títo občania nesmú mať dlhy a musia mať vlastný stavebný pozemok. Ide nám hlavne o to, aby sme sa začali vyhýbať nelegálnym stavbám a aby začali ľudia riešiť bývanie legálnym spôsobom. Na projekte spolupracujeme s obcou Krížová Ves. Organizovali sme prechod na bežkách. Napriek tomu, že sme to spropagovali, prišlo veľmi málo ľudí. Ale tí, ktorí boli, odišli veľmi spokojní a presviedčali ma, aby sme v tom pokračovali. Terény aj výhľady vyšli na 100 percent a aj počasie bolo dobré.

Ján Turek
starosta obce Ihľany

..

Na slovíčko so starostom - 18.5.2016

18.5.2016Veľká udalosť sa u nás stala predminulý týždeň, keď sa nám po roku a pol podarilo zohnať lekára. Keď zomrel doktor Ján Dudáš, mali sme veľký problém s fungovaním. S potešením oznamujem, že obyvatelia už budú môcť dvakrát do týždňa prísť na vyšetrenie do našej ambulancie. Veľmi nás potešilo, že sa nám podarilo dostavať prístavbu školy za viac ako 500 tisíc eur aj s vybavením, tohto roku sme budovu skolaudovali. Takisto ešte z vlaňajška sme skolaudovali revitalizáciu obecných chodníkov a ciest. Problémy obce vyplývajú zo sociálnej situácie našich obyvateľov. Obecný úrad prakticky supluje zamestnávateľov, zamestnávame 32 ľudí prostredníctvom projektov cez úrad práce, 20 ich máme v lesníctve a 12 v rómskych hliadkach. Hliadky sú veľkým prínosom, určite sa zlepšilo zgrupovanie mladých okolo krčiem a znížil sa vandalizmus.

Futbalový klub už nefunguje, aj keď u nás bola veľká tradícia futbalu a hrali sme aj pomerne slušnú triedu. Postupne ale poodchádzali chlapci za prácou, za štúdiami a tak ďalej a na zápasy nám chodilo po 8, 9, 10 hráčov, a tak sa nedá hrať súťaž. Zrušili sme A-čko, chceli sme podržať aspoň dorast. Chvíľku som sa tomu venoval aj osobne, ale fungovalo to presne tak, ako v A-čku, futbalistov mi na zápasy chodilo veľmi málo. Mrzí ma to, ale s málo hráčmi sa nedá hrať futbal. Možno v budúcnosti, keď si nájdeme partnerov mimo Slovenského futbalového zväzu, možno urobíme jednoduchú súťaž tu v okolí. Momentálne, čo sa týka športu, najväčšiu radosť máme z hasičov. Majú novú striekačku, veríme, že budú podávať veľmi dobré výkony na súťažiach.

Ján Turek,
starosta obce Ihľany

 

 

Na slovíčko so starostom…obce Ihľany 2.7.2015

Najväčšiu radosť v obci máme z toho, že sa začali robiť suché poldre, pretože máme veľké neblahé skúsenosti s povodňami. Od roku 2005 sme mali 7-krát vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity s veľkými škodami. Takže vkladáme do poldrov veľké nádeje. Nad obcou budú postavené tri. Ďalšia vec, ktorá nás teší je, že sme začali budovať prístavbu ZŠ. Nie je to kontajnerová prístavba, ale murovaná. Takže bude možnosť mať žiakov v peknej novej budove. Ďalej sa nám darí realizovať druhú etapu revitalizácie obce. Musí to byť ukončené do konca júna, čo síce stíhame, ale brzdí nás čakanie na dodatok k zmluve od štátu.

Ján Turek,starosta obce Ihľany