Návštevnosť
Návštevnosť:
ONLINE:2
DNES:356
TÝŽDEŇ:1719
CELKOM:999408
Navigácia
Obsah
Písali o nás:
Obecné lesy Ihľany
Obec Ihľany hospodári na svojich majetkoch vo svojom katastrálnom území okrem iného aj vo vlastných lesoch . Obecné lesy Ihľany sa nachádzajú v bývalom vojenskom výcvikovom priestore – Javorina . Obec vo svojich lesoch úradne hospodári od roku 1996 . Prvý samostatný Lesný hospodársky plán bol obci vydaný v roku 2002 s platnosťou do roku 2011 . V roku 2004 bol prijatý zákon č. 245 / 1994 Z.z., ktorý stanovil ,že do majetku obce pribudnú aj lesy nachádzajúce sa vo VVP – Javorina . Po nadobnutí účinnosti a platnosti tohto zákona , obec ako vlastník vstupuje do hospodárenie v obecných lesoch od novembra roku 1994 . Následne v roku 1995 ústavný súd rozhodol , že vlastníctvo viacerých obcí , ktoré majú lesné pozemky vo VVP – Javorina ,je nespochybniteľné a mejetok / lesy/ bol obciam úradne odovzdaný . Pre obec to bola veľká udalosť , keďže po rokoch „nespravodlivosti „ mohla obec konečne užívať a využívať svoj majetok v prospech všetkých obyvateľov obce .
Z hľadiska územno - geografického rozdelenia Slovenska sa LC Obecné lesy Ihľany nachádza v Prešovskom kraji , v okrese Kežmarok . V súčasnosti obec hospodári na 565,71 ha lesných pozemkov . Všetky porasty sa nachádzajú § 11, bod 1,2 Vyhlášky MP SR o hospodárskej úprave lesov č. 5 / 1995 v lesnej oblasti 42 Levočské Vrchy ,Bachureň , Spišská Magura , Ždiarska brázda , podoblasti A Levočské Vrchy , Bachureň a časti a- Levočské Vrchy . LC Obecné lesy Ihľany sa nachádzajú severne od imisnej oblasti zvanej Stredný Spiš . Nepriaznivé je prúdenie vzduchu vo vzťahu k diaľkovému prenosu imisií zo severozápadu / Ostravsko, Sliezko / .
LC Obecné lesy Ihľany hraničí s nasledovnými LC : LC Spoločnosť lesomajiteľov Ihľany , LC VLM Kežmarok , LC Obecné lesy Ľubica .
Prvým OLH bol od roku 1996 Jozef Trella. Po jeho odchode do dôchodku v roku 2011 prácu OLH vykonáva Mgr. Ondrej Jankura. Mgr. Ondrej Jankura pracuje v obci od roku 1997, najprv ako lesník a po vykonaní skúšok Odborného lesného hospodára v roku 2011 aj ako lesný hospodár .
V tomto roku 2022 bol obci vydaný nový program starostlivosti o lesy / PSL / . Zvlášnosťou tohto PSL je jeho obdobie platnosti . Platnosť PSL býva zväčša desať rokov , no tento je schválený do roku 2028 a teda na sedem rokov . Ide o to aby sa nový PSL vypracovával spoločne s okolitými lesnými celkami práve v roku 2028 . Aj napriek skrátenej platnosti PSL , čaká obec v Obecných lesoch množstvo práce . Ide napríklad o 339 ha prerezávok či 236 ha prebierok a výchovnej ťažby v množstve 4461 m3 za obdobie siedmych rokov .
Program starostlivosti na obdobie rokov 2022 – 2028 vypracovala : Slovenská lesnícka spoločnosť , a.s., Kuzmányho č. 5 , so sídlom v Banskej Bystrici .
Vypracoval : Mgr. Ondrej Jankura OLH .
NEŠTÁTNE LESY
Lesomajitelia majú v bývalom Vojenskom a výcvikovom priestore Javorina korektné vzťahy
ŠTÁT BY MAL PLNENIE MIMOPRODUKČNÝCH FUNKCIÍ LESOV KONEČNE ODMEŇOVAŤ
V bývalom Vojenskom výcvikovom priestore Javorina v Levočských vrchoch hospodária tri subjekty, ktoré majú spoločného menovateľa – odborného lesného hospodára, Mgr. Ondreja Jankuru. Je absolventom Strednej lesníckej školy v Bijacovciach a Fakulty prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity. V Obecných lesoch Ihľany, obhospodarujúcich 565 hektárov, pôsobí tu od roku 1997. Desať rokov pracoval ako lesník, po absolvovaní skúšok odbornej spôsobilosti nahradil na pozícii OLH svojho predchodcu a lesníckeho mentora Jožka Trellu z Podolínca. V roku 2013 prevzal po jeho odchode do dôchodku lesy v Pozemkovom spoločenstve Jurské na výmere 223 hektárov a od roku 2020 je zodpovedný aj za hospodárenie v lesoch Družstva Javorina v Ľubických Kúpeľoch, ktoré rastú na ploche 127,5 hektára.
“Keď som nastúpil pracovať v roku 1997 pre obec Ihľany, tunajšie lesy boli zdravé a vitálne. Na 99 percent išlo o smrekové monokultúry. V roku 2004 vetrová kalamita postihla aj územie, na ktorom hospodárime. Začali sme spracovávať kalamitu a zároveň pracovať aj na zmene drevinového zloženia porastov. Viac sme sadili buky, javory a ďalšie cenné listnáče. Nachádzame sa totiž v jedľovo-bukovej oblasti, v ktorej je smrek nepôvodný. V roku 2014 prišla ďalšia vetrová kalamita Žofia, ktorá rozvrátila zvyšných 40 – 50 percent smrečín. Po jej spracovaní nám začala spôsobovať obrovské problémy lykožrútová kalamita a na mladých lesných porastoch spôsobovala veľké škody podpňovka, takže tu bol kompletne dokončený rozvrat smrekových porastov,” spomína si Ondrej Jankura.
Malí obhospodarovatelia lesov nemajú
financie na budovanie oplôtkov
Miestni lesníci preto začali premieňať tunajšie lesy najmä vysádzaním cenných listnáčov a jedle. Smrek ponechali len v prirodzenom zmladení. Tento vývoj sa týkal z veľkej časti Obecných lesov Ihľany. V Pozemkovom spoločenstve Jurské je podľa slov Ondreja Jankuru väčšina borovicových a smrekových porastov. Borovicové porasty sa ukázali oveľa stabilnejšie, pretože spomínané vetrové kalamity ich nezasiahli tak dramaticky ako smrečiny. Pravdepodobne to spôsobili najmä smer a sila vetra, sústredené do miestnych dolín.
V rokoch 2015 – 2016 sa preto tunajší lesníci rozhodli v umelej obnove využiť čiastočne aj borovicu, ale väčšie množstvo snehu v nasledujúcich rokoch spôsobilo masívne lámanie vrcholcov borovíc. “Borovicu sme zároveň museli dlhé roky chrániť proti škodám, spôsobeným zverou. Aj keď sa nám v priebehu 5 – 6 rokov do roku 2019 – 2020 podarilo investovať do ochrany mladých borovicových porastov, nechceli sme tomu veriť, ale raticová zver je schopná aj v 5- 7 – 8 ročnej borovicovej mladine za jednu zimu zlikvidovať pol hektára zabezpečeného mladého porastu s výškou 1,5 až 2 metre ohryzom vrcholových terminálov a obhryzom a lúpaním kôry,” zamýšľa sa Ondrej Jankura.
Keďže ide zväčša o malých obhospodarovateľov lesov, majitelia pozemkov podľa jeho slov nemajú toľko finančných prostriedkov, aby si mohli dovoliť budovať oplôtky a chrániť tak mladé lesné kultúry pred škodami zverou. Ochranu proti zveri teda realizujú poväčšinou chemicky Cervacolom. Problém je ale v tom, že aj chemické prostriedky sú z roka na rok drahšie a ochrana proti zveri sa tak stáva veľmi nákladnou. A opäť teda vlastníci lesov narážajú na nedostatok finančných prostriedkov a nijako im ho nepomáhajú riešiť ani výzvy, pretože ak aj nejaké existujú, napr. výzva na budovanie hrádzok na drobných vodných tokoch , tak tá si vyžadovala 20 % spoluúčasť , čo je pre malých obhospodarovateľov dosť náročné a v podstate aj zbytočné zamýšľať sa nad takouto výzvou . Mgr. Jankura hovorí, že ich žiadosti na ochranu mladých lesných porastov a obnovu lesa v obecných lesoch Ihľany neprešli - za posledné dva roky v Pôdohospodárskej platobnej agentúre žiadna.
V tejto súvislosti dodáva, že v roku 2019 vypracoval spoločne so starostom obce Ihľany projekt ochrany mladých lesných porastov budovaním oplôtkov a umelej obnovy lesa vysadením najmä cenných listnáčov ako sú buk, javor, jaseň, lipa . Podmienky síce splnili, ale projekt bol v procese posudzovania neustále posúvaný, prehodnocovaný a nakoniec nebol ani schválený, oplôtky teda nevybudovali a zver spôsobila škody, ktoré lesníci riešili opätovnou obnovou no tento raz už zväčša bukom lesným / fagus sylvatica / či smrekovcom opadavým / larix decidua / .
Bývalý Vojenský výcvikový priestor Javorina je zároveň jedným veľkým poľovným združením s rovnomenným názvom Javorina. Jednotliví obhospodarovatelia lesov majú možnosť v spolupráci so štátnym podnikom Vojenské lesy a majetky získať povolenky na lov zveri. Napríklad obec Ihľany môže uloviť za rok 10 kusov raticovej zveri a Pozemkové spoločenstvo Jurské 3 kusy raticovej zveri. Napriek nadštandardnej spolupráci s Vojenskými lesmi a majetkami vidí Ondrej Jankura, že škody spôsobené zverou sú enormné a neustále sa zvyšujú. Preto víta, že v tomto roku bol povolený lov raticovej zveri, konkrétne jeleňov I. a II. vekovej triedy a jelienčat, až do 28. februára. Poľovnému združeniu Javorina sa tak podľa jeho názoru podarí naplniť plán chovu a lovu a udržať stav raticovej zveri v miere udržateľnej pre les.
Objem obnovnej ťažby je natoľko malý,
že iba prežívajú
Celý Vojenský výcvikový priestor Javorina bol pred 22 rokmi vyhlásený ako Chránené vtáčie územie Levočské vrchy v rámci programu NATURA 2000. Na tých úsekoch, na ktorých pôsobí ako OLH Mgr. Ondrej Jankura, nahlasuje náhodné ťažby v systéme ISLHP , ale iné obmedzenia v 1. a 2. stupni ochrany prírody nemusí riešiť. Komunikáciu s orgánmi Štátnej ochrany prírody SR komentuje ako absolútne bezproblémovú a na vysokej úrovni .
Pýtam sa na vzťah podielnikov k svojmu majetku a zaujíma ma tiež, ako sa za uplynulé štvrsťstoročie v Ihľanoch vyvíjal? “Po odovzdaní lesného majetku mali vlastníci väčšinou veľké oči, pretože videli v lesoch obrovské zisky. Po kalamitách v rokoch 2004 a 2014 síce získali nejaké peniaze, ale potom sa karta obrátila a mojou hlavnou úlohou na pozícii odborného lesného hospodára je, aby ľudia na svoje lesy nemuseli doslova a dopísmena doplácať. Objem obnovnej ťažby je natoľko malý, že iba prežívame. Snažíme sa hospodáriť prírode blízkym spôsobom. Pri obnove lesa neodkrývame plochy väčšie ako 0,2 hektára a v úmyselných ťažbách sa snažíme čo najmenej zasahovať do prírody. Usilujeme sa všade zabezpečiť minimálne 50 percent prirodzeného zmladenia a pestovať zdravé a zelené lesy.
Štát by sa mal k vlastníkom lesov a lesným hospodárom postaviť konečne takým spôsobom, aby boli odmeňovaní za plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. Poľnohospodári dostávajú dotácie každý rok aj za pokosenie lúky a prípravu sena, ale my lesníci sa staráme o les celoročne. Robíme ochranu proti burine, vychovávame porasty prečistkami , zabezpečujeme plnenie všetkých mimoprodukčných funkcií lesa a nedostaneme za to vôbec nič. To je smutné. Navyše ak si uvedomíme, že celá spoločnosť lesy využíva na turistiku, zber lesných plodov, na športovanie, na relax v zdravom životnom prostredí a na boj s klimatickou zmenou.
Rozhovor pána novinára Ing. Jozefa Marka z Lesmedia s naším OLH Ondrejom Jankurom.
Titulok: NAJDÔLEŽITEJŠIE JE PODPORIŤ VÝCHOVU LESA
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyhlásila 15. augusta tohto roka výzvu pre opatrenie Investície do hmotného majetku, podopatrenie Podpora na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo a prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva – Vybudovanie spoločných zariadení a opatrení. „Cieľom je, aby sa prostredníctvom pozemkových úprav podporovali vodozádržné opatrenia v poľnohospodárskej krajine, aby dochádzalo k posilňovaniu ekosystémových služieb a udržiavali sa kvalitatívne parametre pôdy,“ uviedla PPA. O niekoľko dní na to sme s odborným lesným hospodárom Obecných lesov Ihľany Mgr. Ondrejom Jankurom hovorili o skúsenostiach tohto lesníckeho subjektu, hospodáriaceho v Levočských vrchoch na výmere 565 hektárov, so štátnou podporou pre menších neštátnych obhospodarovateľov lesov.
Výzva je určená pre obce a mestá a Mgr. Jankura vidí najväčšiu komplikáciu takýchto výziev v tom, že vyplnené formuláre k žiadostiam sa môžu posielať len cez portál Slovensko.sk. „Predsedovia urbárov sú častokrát starší ľudia, ktorí majú 70 a viac rokov. Nedokážu elektronicky komunikovať so štátnymi inštitúciami. Sám mám veľké problémy využívať internetovú stránku Slovensko.sk. Bol som si vybaviť nový občiansky preukaz, dostal som čítačku a na polícii ma ubezpečili o tom, že registrácia bude jednoduchá.
Nebola. Nezvládol som ju a musel som ísť za kamarátom IT-čkárom, ktorý s tým bol hotový za 20 minút. Možno má vplyv na to, že nedokážem pracovať cez portál Slovensko.sk, že mám starší počítač a mám v ňom nainštalované staršie programy. Preto si neviem dosť dobre predstaviť, že 70 ročný človek si sadne za počítač a bude komunikovať s PPA-čkou výhradne cez portál Slovensko.sk. PPA-čka využíva najmodernejšie programy a preto to nemôžu všetci zvládnuť, lebo ich nemajú k dispozícii.“
Prečo je určená najnovšia výzva len pre obce a mestá?
Mgr. Jankura si kladie otázku, prečo môžu byť prijímateľmi finančnej podpory z tejto výzvy iba mestá a obce, prečo nie sú nimi aj obhospodarovatelia lesných pozemkov? Podľa jeho názoru práve teraz, keď je mimoriadne aktuálny problém klimatickej zmeny a zadržiavania vody v krajine, by mal štát pomôcť aj malým lesníckym subjektom, aby mohli realizovať vodozádržné opatrenia a malé vodné plochy, ako je tomu v susednej Českej republike.
„Malí a strední obhospodarovatelia by podľa môjho názoru najviac uvítali výzvy zamerané na podporu výchovy lesa. To je pre nás najpodstatnejšie. Zoberte si len, že tento rok je veľmi suchý. Zalesňovanie som tento rok stihol do 4. mája vo všetkých troch subjektoch, v ktorých pôsobím ako odborný lesný hospodár, pretože sa mi podarilo zachytiť vlahu v pôde ešte zo zimného obdobia. Aj tak ale predstavujú straty na vysadených kultúrach v dôsledku sucha 20 -30 percent, čo je naozaj veľa.
Takže teraz už viem, že tam, kde som tento rok zalesňoval, budem musieť v budúcom roku minimálne 20 percent sadeníc doplniť. Počítam zároveň s tým, že niečo sa na zalesnených plochách nájde aj z prirodzeného zmladenia. V máji tohto roka ale nepršalo vôbec, v júni sme zaznamenali niekoľko krátkych, polhodinových dáždikov a v júli sa to zopakovalo. Myslím si, že nielen ja, ale väčšina lesníkov, ktorí tento vývoj v lese sledujú mi potvrdia, že straty na zalesňovaní sú všade na úrovni spomenutých 20 – 30 percent.
Otázka znie, čo s týmito obrovskými škodami, ak teda opomenieme, že meníme drevinové zloženie porastov a zameriavame sa na teplomilnejšie dreviny ako buk, borovica a jedľa, ktoré znesú vyššie teploty ako smrek. Vyvstáva však ďalšia otázka a tou je účinná ochrana proti zveri. Na ňu treba vynakladať ďalšie finančné prostriedky a pomerne veľké.“
Mgr. Ondrej Jankura ďalej hovorí, že sa mu za ostatných 7 – 10 rokov podarilo obnoviť aj jedľu, výhradne z prirodzeného zmladenia, lenže museli byť vynaložené obrovské finančné prostriedky na jej ochranu pred zverou – chemicky bola ošetrená Cervakolom. Tento spôsob ochrany je účinný aj pri nižších sadeničkách s výškou 20 – 30 centimetrov v prípade, že sú ošetrené dookola aj bočné výhonky.
Vo vyšších polohách si prezeráme vitálnu mladinu smrekovca, ktorý je náchylný na škody zverou až vo veku desiatich rokov, kedy ho vysoká zver zvykne poškodzovať vytĺkaním parožia alebo zaliečaním sa jeleňa pred jelenicou v čase ruje predvádzaním parožia.
Debatujeme aj o krádežiach dreva, ktoré sa podľa slov O. Jankuru podarilo za posledných desať rokov eliminovať umiestnením fotopascí, spoluprácou s políciou a vydávaním lístkov na samovýrobu. „Takto sa nám podarilo po prvé vyčistiť niekoľko mladých lesných porastov a po druhé, ľudia sa naučili prísť a poprosiť o možnosť pripraviť si drevo na zimu z tenčiny z prerezávok a prebierok. Za rok získame na samovýrobe 1 000 – 2 000 eur, ale dôležitejšie je, že sa takto darí aspoň čiastočne zrealizovať hygienu porastov,“ hovorí O. Jankura.
Veľká výzva: minimálne 30 hektárov prerezávok každý rok
Obecné lesy Ihľany dostali začiatkom augusta tohto roka rozhodnutie o schválení projektu, ktorý predložili a o tom, že im bude poskytnutá výška podpory 49,5 percenta požadovanej sumy, čo v ich prípade znamená viac ako 50 000 eur. „V tomto decéniu máme urobiť 360 hektárov prerezávok. Každý rok teda musíme zrealizovať prerezávky na viac ako 30 hektároch. A to je pre mňa ako odborného lesného hospodára veľká výzva. Tento rok máme ku koncu júla urobených už 15 hektárov prerezávok. Myslím, že patrím k väčšine lesníckej rodiny, podľa ktorej je prerezávka výchovným zásahom, ktorý nám v budúcnosti prinesie svoje ovocie v podobe zdravších mladých lesných porastov. Kvalitnejších, schopných udržať svoj stav na takej úrovni, aby odolávali vetru, snehu a hmyzím i hubovým škodcom.
Moja skúsenosť je taká, že tam, kde sme realizovali prerezávky aj v minulosti, sú dnes 30 - 40 ročné porasty a vidieť, že sú skutočne kvalitné. Som presvedčený o tom, že ak sa podarí zrealizovať aspoň jeden výchovný zásah, vždy je to lepšie, ako keď sa nezrealizuje ani jeden. Porovnajme si to s nami ľuďmi. Ak sme nahusto v nejakom priestore, tak si vzájomne škodíme. Ak máme ale dostatok priestoru, je nám lepšie. A tak je to aj v lese. Prerezávka je preto jednou z najdôležitejších lesníckych činností a ja som veľkým zástancom toho, aby bola realizovaná. Výsledkom sú zdravšie, odolnejšie a stabilnejšie porasty, schopné plnohodnotne si plniť všetky produkčné a mimoprodukčné funkcie.“
Mgr. Jankura dodáva, že mu pred troma rokmi, keď končila platnosť programu starostlivosti o lesy, pomohla výzva na podporu mimoprodukčných funkcií lesa. Družstvo Javorina – Ľubické kúpele // kde pôsobí ako OLH na 120 ha. lesa // vtedy dostali 5 tisíc eur. Tieto finančné prostriedky použil na Cervakol v prvom a na prerezávky v druhom prípade, ktoré boli zrealizované v prvom i druhom roku po získaní finančnej podpory.
Porovnáva spomenutú výzvu na podporu plnenia mimoprodukčných funkcií lesa s aktuálnou výzvou na podporu ekosystémových služieb lesa. Hovorí, že výzva spred troch rokov bola nastavená jednoduchšie. Nebolo vtedy potrebné doložiť k žiadosti také veľké množstvo rôznych podkladov, ktoré musia žiadatelia doložiť v súčasnosti. „Myslím, že to je túžba väčšiny lesníkov, aby boli výzvy tak jednoduché, že keď si sadnú za počítač, dokážu spracovať projekt a pripraviť všetky podklady k žiadosti za dva – tri dni. Aby bolo tých obmedzení čo najmenej a možnosť uchádzať sa o prostriedky z výziev dostupnejšia,“ hovorí v závere nášho stretnutia Mgr. Ondrej Jankura.
V teréne si pozeráme obnovené kalamitné plochy s vysadeným bukom a so smrekom z prirodzeného zmladenia v rokoch 2015 – 2017 vďaka podpore z eurofondov na základe výzvy z PPA, ktorá bola podľa O. Jankuru veľmi dobre načasovaná po kalamite Žofia z roku 2014. Vidíme životaschopnú a zabezpečenú sedemročnú mladinu, ktorá by aktuálne potrebovala jednu vyžínačku, ale vzhľadom na extrémne sucho a teplo je ponechávaná na ploche, aby slúžila na ochranu sadeníc. Podľa Ondreja Jankuru by práve takúto pomoc práve teraz potrebovali obhospodarovatelia lesov znova. Ostáva veriť, že budú vypočutí.
Text a foto Jozef Marko
