Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 8
DNES: 109
TÝŽDEŇ: 109
CELKOM: 825260

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

Navigácia

Obsah

 

c

Písali o nás: 


https://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/pribeh-ani-vybuch-municie-zalesnovanie-nezastavil-vysledkom -je-krasna-mladina-a-bude-zmiesany-les?fbclid=IwAR0YmKUfqCOSRoFfTM8QE3Rem_HynVxW9ofzyH0P23Lp4E1WyS8zem01IXQ
 

 

Obecné lesy Ihľany 

Obec Ihľany hospodári na svojich majetkoch vo svojom katastrálnom území okrem iného aj vo vlastných lesoch . Obecné lesy  Ihľany sa nachádzajú v bývalom vojenskom výcvikovom priestore – Javorina . Obec  vo svojich lesoch  úradne hospodári od roku 1996 . Prvý samostatný Lesný hospodársky plán bol obci vydaný v roku 2002 s platnosťou do roku 2011 . V roku 2004 bol prijatý zákon č. 245 / 1994 Z.z., ktorý stanovil ,že do majetku obce pribudnú aj lesy nachádzajúce sa vo VVP – Javorina . Po nadobnutí  účinnosti a platnosti tohto zákona , obec ako vlastník vstupuje do hospodárenie v obecných lesoch od novembra roku 1994 .  Následne v roku 1995 ústavný súd rozhodol , že vlastníctvo  viacerých obcí , ktoré majú lesné pozemky vo VVP – Javorina ,je nespochybniteľné a mejetok  / lesy/   bol obciam úradne odovzdaný . Pre obec to bola veľká udalosť , keďže po rokoch „nespravodlivosti „ mohla obec konečne užívať a využívať svoj majetok v prospech všetkých obyvateľov obce .

Z hľadiska územno - geografického rozdelenia Slovenska sa LC Obecné lesy Ihľany nachádza v Prešovskom kraji , v okrese Kežmarok . V súčasnosti obec hospodári na 565,71 ha lesných pozemkov . Všetky porasty sa nachádzajú § 11, bod 1,2 Vyhlášky MP SR o hospodárskej úprave lesov č. 5 / 1995 v lesnej oblasti 42 Levočské Vrchy ,Bachureň , Spišská Magura , Ždiarska brázda , podoblasti A Levočské Vrchy , Bachureň a časti a- Levočské Vrchy . LC Obecné lesy Ihľany sa nachádzajú severne od imisnej oblasti zvanej Stredný Spiš . Nepriaznivé je prúdenie vzduchu vo vzťahu k diaľkovému prenosu imisií zo severozápadu / Ostravsko, Sliezko / .

 LC  Obecné lesy Ihľany hraničí  s nasledovnými LC : LC Spoločnosť  lesomajiteľov Ihľany , LC VLM Kežmarok , LC Obecné lesy Ľubica .

Prvým OLH bol od roku 1996 Jozef Trella. Po jeho odchode do dôchodku v roku 2011 prácu OLH vykonáva Mgr. Ondrej Jankura.   Mgr. Ondrej Jankura  pracuje v obci od roku 1997, najprv ako lesník a po vykonaní skúšok Odborného lesného hospodára  v roku 2011 aj ako lesný hospodár .

V tomto roku 2022 bol obci vydaný nový program starostlivosti o lesy  / PSL / . Zvlášnosťou tohto PSL je jeho obdobie platnosti . Platnosť PSL  býva zväčša desať rokov , no tento je schválený do roku 2028 a teda na sedem rokov . Ide o to aby sa nový PSL  vypracovával spoločne s okolitými lesnými celkami práve v roku 2028 . Aj napriek  skrátenej  platnosti PSL , čaká obec v Obecných  lesoch množstvo práce . Ide napríklad o 339 ha prerezávok či 236 ha prebierok a výchovnej ťažby v množstve 4461 m3 za obdobie siedmych rokov . 

Program starostlivosti na obdobie rokov 2022 – 2028 vypracovala : Slovenská lesnícka spoločnosť , a.s., Kuzmányho č. 5 , so sídlom v Banskej Bystrici .

Vypracoval : Mgr. Ondrej Jankura OLH .

 


 

NEŠTÁTNE LESY

 

Lesomajitelia majú v bývalom Vojenskom a výcvikovom priestore Javorina korektné vzťahy

 

ŠTÁT BY MAL PLNENIE MIMOPRODUKČNÝCH FUNKCIÍ LESOV KONEČNE ODMEŇOVAŤ

 

V bývalom Vojenskom výcvikovom priestore Javorina v Levočských vrchoch hospodária tri subjekty, ktoré majú spoločného menovateľa – odborného lesného hospodára, Mgr. Ondreja Jankuru. Je absolventom Strednej lesníckej školy v Bijacovciach a Fakulty prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity. V Obecných lesoch Ihľany, obhospodarujúcich 565 hektárov, pôsobí tu od roku 1997. Desať rokov pracoval ako lesník, po absolvovaní skúšok odbornej spôsobilosti nahradil na pozícii OLH svojho predchodcu a lesníckeho mentora Jožka Trellu z Podolínca. V roku 2013 prevzal po jeho odchode do dôchodku lesy v Pozemkovom spoločenstve Jurské na výmere 223 hektárov a od roku 2020 je zodpovedný aj za hospodárenie v lesoch Družstva Javorina v Ľubických Kúpeľoch, ktoré rastú na ploche 127,5 hektára.

 

“Keď som nastúpil pracovať v roku 1997 pre obec Ihľany, tunajšie lesy boli zdravé a vitálne. Na 99 percent išlo o smrekové monokultúry. V roku 2004 vetrová kalamita postihla aj územie, na ktorom hospodárime. Začali sme spracovávať kalamitu a zároveň pracovať aj na zmene drevinového zloženia porastov. Viac sme sadili buky, javory a ďalšie cenné listnáče. Nachádzame sa totiž v jedľovo-bukovej oblasti, v ktorej je smrek nepôvodný. V roku 2014 prišla ďalšia vetrová kalamita Žofia, ktorá rozvrátila zvyšných 40 – 50 percent smrečín. Po jej spracovaní nám začala spôsobovať obrovské problémy lykožrútová kalamita a na mladých lesných porastoch spôsobovala veľké škody podpňovka, takže tu bol kompletne dokončený rozvrat smrekových porastov,” spomína si Ondrej Jankura.

 

Malí obhospodarovatelia lesov nemajú

financie na budovanie oplôtkov

 

Miestni lesníci preto začali premieňať tunajšie lesy najmä vysádzaním cenných listnáčov a jedle. Smrek ponechali len v prirodzenom zmladení. Tento vývoj sa týkal z veľkej časti Obecných lesov Ihľany. V Pozemkovom spoločenstve Jurské je podľa slov Ondreja Jankuru väčšina borovicových a smrekových porastov. Borovicové porasty sa ukázali oveľa stabilnejšie, pretože spomínané vetrové kalamity ich nezasiahli tak dramaticky ako smrečiny. Pravdepodobne to spôsobili najmä smer a sila vetra, sústredené do miestnych dolín.

 

V rokoch 2015 – 2016 sa preto tunajší lesníci rozhodli v umelej obnove využiť čiastočne aj borovicu, ale väčšie množstvo snehu v nasledujúcich rokoch spôsobilo masívne lámanie vrcholcov borovíc. “Borovicu sme zároveň museli dlhé roky chrániť proti škodám, spôsobeným zverou. Aj keď sa nám v priebehu 5 – 6 rokov do roku 2019 – 2020 podarilo investovať do ochrany mladých borovicových porastov, nechceli sme tomu veriť, ale raticová zver je schopná aj v  5- 7 – 8 ročnej borovicovej mladine za jednu zimu zlikvidovať pol hektára zabezpečeného mladého porastu s výškou 1,5 až 2 metre ohryzom vrcholových terminálov a obhryzom a lúpaním kôry,” zamýšľa sa Ondrej Jankura.

 

Keďže ide zväčša o malých obhospodarovateľov lesov, majitelia pozemkov podľa jeho slov nemajú toľko finančných prostriedkov, aby si mohli dovoliť budovať oplôtky a chrániť tak mladé lesné kultúry pred škodami zverou. Ochranu proti zveri teda realizujú poväčšinou chemicky Cervacolom. Problém je ale v tom, že aj chemické prostriedky sú z roka na rok drahšie a ochrana proti zveri sa tak stáva veľmi nákladnou. A opäť teda vlastníci lesov narážajú na nedostatok finančných prostriedkov a nijako im ho nepomáhajú riešiť ani výzvy, pretože ak aj nejaké existujú, napr. výzva na budovanie hrádzok na drobných vodných tokoch , tak tá si vyžadovala 20 % spoluúčasť , čo je pre malých obhospodarovateľov dosť náročné a v podstate aj zbytočné zamýšľať sa nad takouto výzvou .  Mgr. Jankura hovorí, že ich žiadosti na ochranu mladých lesných porastov a obnovu lesa v obecných lesoch Ihľany neprešli - za posledné dva roky v Pôdohospodárskej platobnej agentúre žiadna.

 

V tejto súvislosti dodáva, že v roku 2019 vypracoval spoločne so starostom obce Ihľany projekt ochrany mladých lesných porastov budovaním oplôtkov a umelej obnovy lesa vysadením najmä cenných listnáčov ako sú buk, javor, jaseň, lipa . Podmienky síce splnili, ale projekt bol v procese posudzovania neustále posúvaný, prehodnocovaný a nakoniec nebol ani schválený, oplôtky teda nevybudovali a zver spôsobila škody, ktoré lesníci riešili opätovnou obnovou no tento raz už zväčša bukom lesným / fagus sylvatica /  či smrekovcom opadavým / larix decidua / .

 

Bývalý Vojenský výcvikový priestor Javorina je zároveň jedným veľkým poľovným združením s rovnomenným názvom Javorina. Jednotliví obhospodarovatelia lesov majú možnosť v spolupráci so štátnym podnikom Vojenské lesy a majetky získať povolenky na lov zveri. Napríklad obec Ihľany môže uloviť za rok 10 kusov raticovej zveri a Pozemkové spoločenstvo Jurské 3 kusy raticovej zveri. Napriek nadštandardnej spolupráci s Vojenskými lesmi a majetkami vidí Ondrej Jankura, že škody spôsobené zverou sú enormné a neustále sa zvyšujú. Preto víta, že v tomto roku bol povolený lov raticovej zveri, konkrétne jeleňov I. a II. vekovej triedy a jelienčat, až do 28. februára. Poľovnému združeniu Javorina sa tak podľa jeho názoru podarí naplniť plán chovu a lovu a udržať stav raticovej zveri v miere udržateľnej pre les.

 

Objem obnovnej ťažby je natoľko malý,

že iba prežívajú

 

Celý Vojenský výcvikový priestor Javorina bol pred 22 rokmi vyhlásený ako Chránené vtáčie územie Levočské vrchy v rámci programu NATURA 2000. Na tých úsekoch, na ktorých pôsobí ako OLH Mgr. Ondrej Jankura, nahlasuje náhodné ťažby v systéme ISLHP , ale iné obmedzenia v 1. a 2. stupni ochrany prírody nemusí riešiť. Komunikáciu s orgánmi Štátnej ochrany prírody SR komentuje ako absolútne bezproblémovú a na vysokej úrovni .

 

Pýtam sa na vzťah podielnikov k svojmu majetku a zaujíma ma tiež, ako sa za uplynulé štvrsťstoročie v Ihľanoch vyvíjal? “Po odovzdaní lesného majetku mali vlastníci väčšinou veľké oči, pretože videli v lesoch obrovské zisky. Po kalamitách v rokoch 2004 a 2014 síce získali nejaké peniaze, ale potom sa karta obrátila a mojou hlavnou úlohou na pozícii odborného lesného hospodára je, aby ľudia na svoje lesy nemuseli doslova a dopísmena doplácať. Objem obnovnej ťažby je natoľko malý, že iba prežívame. Snažíme sa hospodáriť prírode blízkym spôsobom. Pri obnove lesa neodkrývame plochy väčšie ako 0,2 hektára a v  úmyselných ťažbách sa snažíme čo najmenej zasahovať do prírody. Usilujeme sa všade zabezpečiť minimálne 50 percent prirodzeného zmladenia a pestovať zdravé a zelené lesy.

 

Štát by sa mal k vlastníkom lesov a lesným hospodárom postaviť konečne takým spôsobom, aby boli odmeňovaní za plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. Poľnohospodári dostávajú dotácie každý rok aj za pokosenie lúky a prípravu sena, ale my lesníci sa staráme o les celoročne. Robíme ochranu proti burine, vychovávame porasty prečistkami , zabezpečujeme plnenie všetkých mimoprodukčných funkcií lesa  a nedostaneme za to vôbec nič. To je smutné. Navyše ak si uvedomíme, že celá spoločnosť lesy využíva na turistiku, zber lesných plodov, na športovanie, na relax v zdravom životnom prostredí a na boj s klimatickou zmenou.