Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 400
TÝŽDEŇ: 1298
CELKOM: 131106

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

Navigácia

Obsah

     Obyvateľstvo

 

     Počet obyvateľov a pohyb obyvateľstva

Nasledujúca tabuľka zobrazuje základné parametre stavu a pohybu obyvateľstva obce Ihľany za posledných 10 rokov. Počet obyvateľov sa v tomto období zvýšil o 152 (z 1346 v roku 2005 na 1498 v roku 2014). Viac ako dve tretiny obyvateľov obce (68,0 %) tvorí autochtónne obyvateľstvo (podľa výsledkov SODB 2011).

 

 

 Tabuľka 4: Základné charakteristiky stavu a pohybu obyvateľstva

 

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Počet obyvateľov

(k 31.12.)

1346

1369

1381

1407

1443

1464

1430

1447

1473

1498

Živonarodení

24

29

23

34

37

35

23

20

30

25

Zomrelí

11

6

13

10

11

13

12

7

7

8

Bilancia prirodzeného pohybu

13

23

10

24

26

22

11

13

23

17

Prisťahovaní

7

16

8

14

10

9

7

20

16

11

Vysťahovaní

18

16

6

12

3

10

16

15

13

2

Migračné saldo

-11

0

2

2

7

-1

-9

5

3

9

Bilancia celkového pohybu

2

23

12

26

33

21

2

18

26

26

Hr.m. živorodenosti (‰)

17,8

21,2

16,7

24,2

25,6

23,9

16,1

13,8

20,4

16,7

Hr.m. úmrtnosti (‰)

8,2

4,4

9,4

7,1

7,6

8,9

8,4

4,8

4,8

5,3

Hr.m. prirodzeného prírastku (‰)

9,7

16,8

7,2

17,1

18,0

15,0

7,7

9,0

15,6

11,3

Hr.m. imigrácie (‰)

5,2

11,7

5,8

10,0

6,9

6,1

4,9

13,8

10,9

7,3

Hr.m. emigrácie (‰)

13,4

11,7

4,3

8,5

2,1

6,8

11,2

10,4

8,8

1,3

Hr.m. migračného salda (‰)

-8,2

0,0

1,4

1,4

4,9

-0,7

-6,3

3,5

2,0

6,0

Hr.m. celkového prírastku (‰)

1,5

16,8

8,7

18,5

22,9

14,3

1,4

12,4

17,7

17,4

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza DATAcube, vlastné prepočty

 

Počet obyvateľov obce Ihľany za ostatných 10 rokov rastie pomerne vysokým tempom. V porovnaní s rokom 2005 bol počet obyvateľov obce na konci roku 2014 o 11 % vyšší.

 

Úroveň natality za posledných 10 rokov mala pomerne nevyrovnaný, avšak veľmi vysoký priebeh, keď sa pohybovala v rozmedzí od 13,8 ‰ (20 živonarodených v roku 2012) po 25,6 ‰ (37 živonarodených v roku 2009). Priemerná hodnota tohto ukazovateľa za celé hodnotené obdobie, teda za posledných 10 rokov, bola veľmi priaznivá – 19,6 ‰ (v priemere 28 živonarodených osôb ročne). Pre porovnanie, v okrese Kežmarok  sa hr. m. živorodenosti pohybuje na úrovni cca 15 ‰ (pričom kežmarský okres v tomto ukazovateli patrí medzi najlepšie okresy na Slovensku), v Prešovskom kraji 11,5 ‰ a v Slovenskej republike na úrovni cca 10 ‰.

 

Medziročný vývoj počtu zomrelých mal, na druhej strane, vyrovnanejší priebeh, avšak tento ukazovateľ dosahoval rádovo nižšie hodnoty. Najmenej zomrelých za posledných 10 rokov bolo v roku 2006 (6 osôb), najviac v rokoch 2007 a 2010 (zhodne po 13 zomrelých osôb). Úroveň mortality sa pohybovala v rozmedzí od 4,4 po 9,4 ‰, pričom priemer za posledných 10 hodnotených rokov bol v Ihľanoch 6,9 ‰. V obci teda môžeme pozorovať priaznivú, nižšiu mieru úmrtnosti akú má okres Kežmarok (7 ‰), Prešovský kraj (8 ‰) a Slovenská republika (cca 9,5 ‰).

Pozitívne hodnoty hrubej miery živorodenosti s pozitívnymi hodnotami hrubej miery úmrtnosti sa odzrkadľujú v bilancii prirodzeného pohybu obyvateľstva Ihlian. Obec bola počas celého hodnoteného obdobia populačne zisková. Najmenej priaznivý za posledných 10 rokov bol rok 2007 (prirodzený prírastok +10 obyvateľov), najviac priaznivý bol rok 2009 (+26 obyvateľov). Hrubá miera prirodzeného prírastku sa v posledných 10 rokoch pohybovala v rozmedzí od 7,2 ‰ v spomínanom roku 2007 po 18,0 ‰ v roku 2009.

Z dôvodu kombinácie vysokej natality na jednej strane a nízkej mortality na strane druhej, bola reprodukcia obyvateľstva za posledných 10 rokov vysoko efektívna a prirodzenými populačnými procesmi tak v obci dochádzalo k prírastku obyvateľov. Za dominantné faktory, ovplyvňujúce prirodzený pohyb obyvateľstva obce, možno považovať predovšetkým národnostnú a vekovú štruktúru jej obyvateľov.

 

 

Kým vývoj prirodzeného pohybu je v obci vysoko pozitívny, vývoj z hľadiska migračného pohybu je síce tiež pozitívny, ale už len mierne. Hrubá miera imigrácie sa v obci za posledných 10 rokov pohybovala v priemere na úrovni 8,3 ‰ (priemerne sa ročne prisťahovalo cca 11,8 osoby), pričom kolísala v rozpätí od 4,9 (2011) po 13,8 ‰ (2012). Hrubá miera emigrácie v hodnotenom období dosahovala rovnako nevyrovnané hodnoty, pričom jej priemerná úroveň bola 7,9 ‰ (11,1 odsťahovaných osôb ročne). Hrubá miera emigrácie sa pohybovala v rozmedzí od 1,3 ‰ v roku 2014, kedy bola najnižšia, po 13,4 ‰ v roku 2005, kedy bola najvyššia.

 

Výsledkom uvedených procesov bol mimoriadne kolísavý priebeh migračného salda, pohybujúceho sa v rozmedzí od -11 osôb v roku 2005 (migračný úbytok na úrovni -8,2 ‰) po +9 osôb v roku 2014 (migračný prírastok na úrovni 6,0 ‰). Celkovo sa za posledných 10 rokov migračným pohybom zvýšil počet obyvateľov obce o 7. Vo vývoji migračného pohybu obyvateľstva nemožno identifikovať žiaden súvislejší trend, hodnoty sú v medziročnom porovnaní veľmi variabilné. Možno však konštatovať, že za posledných 10 rokov migračným pohybom počet obyvateľov mierne vzrástol. Dominantnými faktormi ovplyvňujúcimi migračný pohyb obyvateľov Ihlian sú ponuka pracovných príležitostí a možnosti uplatnenia mladých ľudí v regióne. Dôležitú úlohu pravdepodobne zohrávajú aj rôzne „náhodné“ ad hoc preferencie rómskeho etnika.

 

Hrubá miera prirodzeného prírastku dosahovala počas celého hodnoteného obdobia výrazne kladné hodnoty (každý rok sa viac ľudí narodilo ako zomrelo), čiže prirodzenými populačnými procesmi počet obyvateľov každoročne vysoko rástol. Hrubá miera migračného salda dosahovala premenlivé hodnoty (znamenajúce aj migračný prírastok aj migračný úbytok obyvateľstva – 7x za posledných 10 rokov došlo k migračnému prírastku a 3x k migračnému úbytku obyvateľov). Celkovo je však migračné saldo za hodnotené obdobie kladné, čiže výsledkom migračných procesov za posledných 10 rokov bol taktiež (hoci mierny) nárast počtu obyvateľov.

Bilancia celkového pohybu obyvateľstva Ihlian v rokoch 2005 až 2014 je teda mimoriadne priaznivá, keďže počet obyvateľov za posledných 10 rokov takmer neustále (v medziročnom porovnaní) narastá. Celkovú situáciu ohľadne populačného vývoja v obci možno hodnotiť (z kvantitatívneho hľadiska) veľmi pozitívne.

 

 

 

 

 

     Veková štruktúra

Veková pyramída obyvateľstva Ihlian ukazuje, že v obci sa z pohľadu demografickej reprodukcie nachádza progresívny typ populácie, keďže početnosť predreprodukčnej zložky (0-14 r.) vysoko prevyšuje početnosť poreprodukčnej (nad 50 r.) zložky obyvateľstva (407 ku 261). Tento typ vekovej štruktúry obyvateľstva je charakteristický pre rómsku populáciu. Najvyššie zastúpenie v štruktúre obyvateľstva majú vekové skupiny (podľa poradia) 0-4, 15-19 a 10-14 ročných. V nadväznosti na typ vekovej pyramídy možno konštatovať, že z dlhodobého hľadiska bude počet obyvateľov obce (pri nezmenených podmienkach) narastať.

 

 

 

Priemerný vek obyvateľstva v roku 2011 predstavoval 29,89 roka (28,66 u mužov a 31,15 roka u žien). Z hľadiska priemerného veku sa obec v porovnaní s inými obcami okresu zaradila medzi obce s veľmi mladým obyvateľstvom. V štruktúre obyvateľstva vo vzťahu k ekonomickej aktivite, teda podľa produktívnych vekových skupín, výrazne prevláda predproduktívna zložka (0-14 r.) nad poproduktívnou zložkou (65+ r.).

 

 Tabuľka 5: Vybrané parametre vekovej štruktúry obyvateľstva obce Ihľany

 

Počet obyvateľov

Veková štruktúra (%)

Priemerný vek

0-14

15-64

65+

Ihľany

1423

28,4

65,5

6,1

29,89

 

Zdroj: SODB 2011

 

 

     Národnostná, konfesionálna a vzdelanostná štruktúra

 

V národnostnom zložení obce Ihľany dominuje slovenská národnosť, ku ktorej sa hlási 80,2 % obyvateľov. K rómskej národnosti sa v poslednom sčítaní (SODB 2011) prihlásilo 14,3 % a k rusínskej 1,4 % obyvateľov. Nepatrné zastúpenie má v obci aj ukrajinská, česká a poľská národnosť. U 3,7 % obyvateľov národnosť zistená nebola. Tieto údaje sú však skreslené, nakoľko v obci žije majoritná rómska komunita a časť z nej sa v spomínanom sčítaní prihlásila k slovenskej národnosti. Podľa kvalifikovaného odhadu publikovaného v Atlase rómskych komunít z roku 2014 žilo v roku 2011 v obci Ihľany 73,4 % obyvateľov rómskej národnosti (Mušinka a kol., 2014).V konfesionálnej štruktúre obyvateľstva dominuje rímskokatolícke vierovyznanie s podielom 82,1 % obyvateľov (SODB 2011). Výraznejšie je v obci zastúpená aj gréckokatolícka cirkev s podielom 12,0 % obyvateľov, menší podiel má aj Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (1,3 %). Okrem týchto konfesií sú v obci evidovaní aj príslušníci pravoslávnej cirkvi (0,8 %), evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (0,1 %) a reformovanej kresťanskej cirkvi (0,1 %). U 3,4 % obyvateľov príslušnosť ku konfesii zistená nebola.

Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (SODB, 2011) majú až dve pätiny (41 %) obyvateľov obce ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie len základné vzdelanie. Stredoškolské vzdelanie bez maturity (max. výučný list) má 17 % obyvateľov a stredoškolské vzdelanie s maturitou a vyššie má 8 % obyvateľov Ihlian. Vysokoškolské vzdelanie malo v roku 2011 len 1 % obyvateľov obce.

 

     Základné socioekonomické charakteristiky obyvateľstva

 

Miera ekonomickej aktivity (podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov na počte obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom veku) v obci Ihľany predstavuje 60,78 %. Zo 623 ekonomicky aktívnych osôb bolo v čase Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 pracujúcich osôb (okrem pracujúcich dôchodcov) 168, pracujúci dôchodcovia boli 5, na materskej dovolenke bolo 7 osôb a 397 obyvateľov bolo nezamestnaných. Medzi ekonomicky aktívne osoby sa zaraďujú aj vypomáhajúci (neplatení) členovia domácností v rodinných podnikoch. V tejto kategórii sa v čase SODB 2011 nachádzalo 46 osôb. Z 1432 obyvateľov obce bolo 177 dôchodcov (pracujúcich aj nepracujúcich spolu), čo predstavuje 12,4 % obyvateľstva. Ďalšie takmer dve pätiny (36,6 %) všetkých obyvateľov tvorili deti do 16 rokov a študenti.

 

Tabuľka 6: Obyvateľstvo podľa ekonomickej aktivity

 

počet

podiel (%)

Osoby nezávislé

v tom:

ekonomicky aktívni

623

43,5

rodičovská dovolenka

48

3,4

nepracujúci dôchodcovia

172

12,0

ostatní nezávislí

6

0,4

nezávislé osoby spolu:

849

59,3

Osoby závislé

v tom:

deti do 16 rokov

431

30,1

študenti stredných škôl

82

5,7

študenti vysokých škôl

11

0,8

ostatní závislí, nezistení

59

4,1

osoby závislé spolu:

583

40,7

Obyvateľstvo spolu

1432

100,0

Zdroj: SODB 2011

 

 Zamestnanosť a mzdy

Ukazovateľ „odvetvie ekonomickej činnosti“ predstavuje druh výroby alebo činnosti podniku alebo iného subjektu, ktorú obyvateľ aktuálne alebo v poslednom pracovnoprávnom vzťahu vykonával. Vzťahuje sa na obyvateľov starších ako 16 rokov, ktorí už niekedy pracovali.

Podľa SODB 2011 výrazne najväčšiu časť zo 623 ekonomicky aktívnych obyvateľov Ihlian predstavovali pracujúci v odvetví priemyselnej výroby (141 obyvateľov; 23 % z celkového počtu EAO). Viac ako 10 % zastúpenie majú aj pracujúci v odvetviach poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (13 %) a verejnej správy a obrany (12 %). U 18 % EAO nebolo zistené odvetvie ekonomickej činnosti. Keďže sú Ihľany vidieckou obcou s menším počtom pracovných príležitostí, dôležitú úlohu v otázke zamestnanosti obyvateľstva zohráva dochádzka do zamestnania. Z nasledujúcej tabuľky vyplýva, že takmer tretina pracujúcich musí za prácou dochádzať mimo obec svojho bydliska. Najdôležitejším miestom dochádzky za prácou boli pre obyvateľov Ihlian v čase Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011 mestá Kežmarok, Spišská Belá a Poprad.

 

 

Tabuľka 7: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa dochádzky do zamestnania a odvetvia ekonomickej činnosti

Odvetvie ekonomickej činnosti[1]

Počet EAO

 

z toho dochádza do zamestnania

podiel dochádzajúcich do zamestnania v danom odvetví (%)

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

78

29

37,18

Priemyselná výroba, ťažba a dobývanie

141

37

26,24

Dodávka energií, odpadové hospodárstvo

5

1

20,00

Stavebníctvo

52

17

32,69

Veľkoobchod, maloobchod

54

16

29,63

Doprava a skladovanie

27

12

44,44

Ubytovacie a stravovacie služby

21

10

47,62

Činnosti v oblasti nehnuteľností, financií, poisťovania, informácií a komunikácie

7

3

42,86

Odborné, vedecké a technické činnosti

5

0

0,00

Administratívne a podporné služby

5

1

20,00

Verejná správa a obrana

73

29

39,73

Vzdelávanie

30

15

50,00

Zdravotníctvo a sociálna pomoc

9

3

33,33

Ostatné činnosti spolu

2

1

50,00

Nezistené

114

23

20,18

Spolu

623

197

31,62

Zdroj: SODB 2011

 

Jednou z dôležitých charakteristík pracovného trhu a zároveň významným ukazovateľom vyspelosti/zaostalosti regiónu je nastavenie výšky miezd v danom regióne. Obec leží v okrese Kežmarok a, ako napovedá tabuľka nižšie, tento okres patrí z hľadiska výšky priemerných nominálnych mesačných miezd zamestnancov medzi výrazne podpriemerné regióny Slovenska. V roku 2014 bola uvedená mzda v okrese Kežmarok (680 eur) nižšia ako priemer v Prešovskom kraji (767 eur) a výrazne nižšia ako v Slovenskej republike (dosahovala len 80 % priemeru SR; na Slovensku bola o 190 eur vyššia). Dokonca aj v porovnaní s okolitými okresmi Poprad a Stará Ľubovňa, ktoré ešte tvoria rádius dennej dochádzky do zamestnania z obce Ihľany, bola mzda v okrese Kežmarok výrazne nižšia. Takáto nízka úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy je odrazom nízkej úrovne ekonomiky v okrese Kežmarok.

 

Tabuľka 8: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca (eur)

 

2010

2011

2012

2013

2014

okres Kežmarok

611

620

635

648

680

okres Stará Ľubovňa

621

651

670

709

759

okres Poprad

738

755

790

782

835

okres Levoča

672

740

735

718

759

Prešovský kraj

659

697

715

721

767

Slovenská republika

828

853

881

891

957

 

Poz.: údaje za podniky s 2 a viac zamestnancami

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza STATdat

V ostatných 10-15 rokoch, najmä v súvislosti s nástupom informačného veku a masívnym rozvojom informačno-komunikačných technológií, sa na trhu práce čoraz väčší dôraz kladie na digitálne zručnosti zamestnancov. Schopnosť osôb uplatniť sa na trhu práce je vo výraznej miere determinovaná úrovňou ich počítačových znalostí. Z tohto aspektu je veľmi negatívnym momentom digitálna gramotnosť obyvateľov Ihlian. Prácu s internetom ovláda len 21 %, prácu s textom 18 % a prácu s elektronickou poštou a s tabuľkami len 15 % obyvateľov obce.

 

 Tabuľka 9: Obyvateľstvo podľa počítačových znalostí

Trvalo bývajúce obyvateľstvo spolu

práca s textom

práca s tabuľkami

áno

nie

nezistené

áno

nie

nezistené

253

1000

179

207

1019

206

práca s elektronickou poštou (e-mail)

práca s internetom

áno

nie

nezistené

áno

nie

nezistené

1 432

212

1003

217

300

931

201

Zdroj: SODB 2011

 

 Nezamestnanosť

Počet uchádzačov o zamestnanie sa v obci za ostatných 7 rokov pohyboval v rozmedzí 340 až 432. Miera nezamestnanosti sa teda v obci pohybovala extrémne vysoko, v rozpätí od 54,6 % (2008) po 69,3 % (2012). Pre porovnanie, k 31.12.2014 bola miera nezamestnanosti v okresoch Kežmarok, Poprad a Stará Ľubovňa 28,44 %, 14,27 %, resp. 15,86 %, v Prešovskom kraji bola na úrovni 19,77 % a v Slovenskej republike 13,85 %. V Ihľanoch je teda miera nezamestnanosti extrémne vysoká, neporovnateľne vyššia ako na všetkých porovnávaných úrovniach.

 

Tabuľka 10: Vývoj nezamestnanosti v obci

k 31.12.

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Počet UoZ

340

368

385

365

432

429

426

Miera nezamestnanosti (%)

54,6

59,1

61,8

58,6

69,3

68,9

68,4

Štatistický úrad SR databáza DATAcube, vlastné spracovanie

 

Na konci prvého kvartálu 2015 bolo v obci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaných 416 uchádzačov o zamestnanie. Z tohto počtu bolo 229 mužov (55,0 %) a 187 žien (45,0 %). Z hľadiska vekovej štruktúry je početnosť UoZ v jednotlivých vekových skupinách pomerne vyrovnaná, čo naznačuje, že problémy s nezamestnanosťou sa netýkajú len určitej vybranej vekovej skupiny, ale týkajú sa všetkých obyvateľov Ihlian bez ohľadu na vek.

 

Tabuľka 11: Štruktúra UoZ podľa veku k 31.3.2015

do 19 r.

20-29 r.

30-39 r.

40-49 r.

50-59 r.

nad 60 r.

UoZ spolu

počet

%

počet

%

počet

%

počet

%

počet

%

počet

%

počet

%

9

2,2

111

26,7

115

27,6

114

27,4

64

15,4

3

0,7

416

100,0

Zdroj: UPSVaR, vlastné spracovanie

 

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že so zvyšujúcim stupňom dosiahnutého vzdelania sa pre jednotlivých obyvateľov zvyšuje pravdepodobnosť uplatnenia na trhu práce. Veľmi negatívnym javom v Ihľanoch je, že výrazne najvyšší podiel, až 80 %, tvoria v štruktúre UoZ práve nezamestnaní s najvyššie ukončeným základným vzdelaním (teda ukončená základná škola, príp. bez vzdelania). Ďalších 19 % UoZ má stredoškolské vzdelanie bez maturity (výučný list) a 1 % UoZ má ukončenú maturitu. V obci bol k uvedenému dátumu evidovaný 1 UoZ s vysokoškolským vzdelaním.

 

Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie patrí medzi najvýznamnejšie parciálne indikátory, poukazujúce na „zdravie“ ekonomickej a sociálnej sféry v tom – ktorom regióne. S nepriaznivou štruktúrou UoZ podľa doby evidencie (tzn. s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných osôb – nad 12 mesiacov) sa spájajú výrazné problémy ekonomického a sociálneho charakteru (vysoké sociálne dávky, „neschopnosť“ zamestnať takýchto obyvateľov, chudoba, sociálno-patologické javy a pod.). Z hľadiska štruktúry uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie sa sleduje predovšetkým podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie, keďže dlhodobá nezamestnanosť patrí medzi výrazne negatívne ukazovatele socioekonomického rozvoja (resp. zaostalosti) daného regiónu.

 

V Slovenskej republike sa podiel krátkodobo nezamestnaných (do 6 mesiacov) pohybuje na úrovni cca 38 %, podiel strednodobo nezamestnaných (7 – 12 mesiacov) na úrovni cca 16 % a podiel dlhodobo nezamestnaných okolo úrovne 46 % (pričom Slovenská republika a špeciálne regióny východného Slovenska vykazujú dokonca najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných obyvateľov v rámci všetkých regiónov Európskej únie). V Ihľanoch bol podiel dlhodobo nezamestnaných obyvateľov (nad 12 mesiacov) k 31.3.2015 až 86 %, pričom až 76 % z celkového počtu UoZ je nezamestnaných dokonca viac ako 2 roky.

 

 

 

Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa klasifikácie zamestnaní (KZAM) nám zatrieďuje nezamestnaných do skupín podľa toho, aký charakter malo pracovné miesto, ktoré  zaujímal terajší uchádzač o zamestnanie pred tým, než sa stal nezamestnaným. Jednotlivé zamestnania sú v KZAM rozdelené do tried podľa charakteru práce, zložitosti, zodpovednosti a kvalifikačnej náročnosti práce. Pri KZAM sa dôraz kladie na charakter pracovného miesta a nie na to, či zamestnanec v konkrétnom zamestnaní je viac alebo menej kvalifikovaný ako iný zamestnanec v rovnakom zamestnaní.

Najvyšší podiel v štruktúre UoZ v Ihľanoch majú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (61,3 %). Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci sú tí UoZ, ktorí v poslednom zamestnaní vykonávali práce vyžadujúce si vedomosti na úrovni základnej školy (ako napr. jednoduché a rutinné práce vyžadujúce ručné nástroje a fyzickú silu – upratovanie, čistenie, kopanie jám, zametanie ulíc, stráženie majetku, ručné balenie, manipulácie s nákladmi a pod.). Druhý najvyšší podiel (30,5 %) tvoria osoby bez pracovného zaradenia (sú tu najmä tie osoby, ktoré predtým nikde nepracovali, ako napr. absolventi, ženy, ktoré boli hneď po skončení štúdia na materskej/rodičovskej dovolenke, dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré si doteraz žiadne zamestnanie nenašli a pod.).

 

Tabuľka 12: Štruktúra UoZ podľa KZAM k 31.3.2015

Trieda KZAM

Počet UoZ

Podiel (%)

0 – Príslušníci ozbrojených síl

0

0,0

1 – Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci

0

0,0

2 – Špecialisti

0

0,0

3 – Technickí a odborní pracovníci

2

0,5

4 – Administratívni pracovníci

10

2,4

5 – Pracovníci v službách a obchode

8

1,9

6 – Kvalifikovaní pracovníci v poľnohosp., lesníctve a rybárstve

2

0,5

7 – Kvalifikovaní výrobcovia a remeselníci

8

1,9

8 – Operátori a montéri strojov a zariadení

4

1,0

9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci

255

61,3

A – Osoby bez pracovného zaradenia

127

30,5

Spolu

416

100,0

 

Zdroj: UPSVaR, vlastné spracovanie

 

[1] kvôli zjednodušeniu a prehľadnosti sú niektoré odvetvia v danej tabuľke oproti klasifikácii SK NACE Rev.2 združené